Keď ma niekto inšpiruje

Denne stretáme množstvo ľudí. Mnohí z nich sú výnimočný,mnohí celkom obyčajní, niektorí sa často smejú, niektorí si užívajú život, bavia sa. Žijú si jednoducho svoj život. Raz som stretla človeka, celkom milé malé dievčatko, hrala sa, bola šťastná, nič jej nechýbalo. Žila si jednoducho svoj život so svojimi starosťami, teda skôr radosťami. Smiala sa, robila to čo ju baví a bola jednoducho spokojná.Takto by sme sa možno niekedy mali chovať aj my dospelí. Žiť si jednoducho svoj život so svojimi starosťami, s nejakými radosťami a s úsmevom na tvári, samozrejme ak budeme chcieť.Náš život si riadime sami, robíme v ňom presne to čo chceme. Smejeme sa keď chceme, bavíme sa keď chceme, sme smutní keď chceme. Riadime si svoj život. Je to predsa také jednoduché. Žime tak ako chceme, tak ako si to prajeme my a nie tak ako to od nás vyžaduje spoločnosť alebo ako by to od nás chceli ostatní, nežime len preto, aby sme niekomu vyhoveli žime si jednoducho svoj život, či už doma, na intráku, v škole alebo kdekoľvek sme. Žime jednoducho tak ako chceme,nie tak ako chcú od nás ostatní, či tak ako to vyžaduje spoločnosť, žime tak ako sa cítime, robme to čo uznáme za vhodné, aby sme nepremeškali tú správnu chvíľu. K tomuto článku ma veľkou mierou inšpiroval film, sčasti môj kamarát a nejak sa tam zamiešal aj chalan, ktorý na pár minút tvoril veľkú časť môjho srdca. No dnes sa naňho len usmievam, ved predsa čo iné mi ostáva :). Nežila som, len som prežívala, uznávam môj život nebol dlhú dobu životom. Vystriedalo sa v ňom množstvo ľudí, ale ani jeden mi nedal zmysel žiť. Zväčša keď s nimi trávila čas tak som nežila, len prežívala. Nechcem aby to znelo ako fráza či ošúchaná veta, ale nájsť v živote človeka, priateľa ktorý vám ukáže život je niekedy veľmi zložité. Po pár neúspešných pokusoch nájsť toho priateľa, ktorý ma naučí žiť a nielen prežívať som jedného dňa naďabila na jedného celkom milého človiečika s krásnym úsmevom ktorý ma naučil ako treba, jednoducho žiť. :)